Nezastupiteľnosť i jedinečnosť vlastnej národnej univerzálnej encylopédie je už od čias osvietenstva v tom, že je pre každý národ meradlom jeho kultúrnej vyspelosti, odráža jeho úroveň a jeho chápanie sveta i seba, je prezentáciou národa vo vzťahu k svetu, významnou kultúrnou i spoločenskou potrebou. Vydávanie encyklopedických diel predpokladá na jednej strane dosiahnutie určitého stupňa vyspelosti spoločnosti, rozvoja jej vedy a kultúry (t. j. schopnosti takéto dielo spracovať), na druhej strane vnútornú potrebu členov tejto spoločnosti mať takéto dielo, vedieť, na čo je určené a následne ho používať. Pre nepriaznivé spoločenské podmienky, v ktorých sa formovali slovenská vzdelanosť, veda, kultúra a umenie, napriek úsiliu slovenských osvietencov, ako aj vzdelancov 19. stor. encyklopedická tvorba v modernom zmysle na Slov. až do pol. 20. stor. nejestvovala, hoci jej korene siahajú k veľkým hist.-geogr. dielam 18. stor.
Za prvé dielo encyklopedického charakteru na Slovensku i v Uhorsku sa pokladá práca profesora Trnavskej univ. Martina Sentivániho Vzácne rozmanitosti vybrané z rôznych vedných odborov (Curiosiora et selectiora variarum scientiarum miscellanea, 3 zv., 1689 – 1702). V 18. stor. vznikli viaceré významné syntetizujúce encyklopedické diela: Historické a zemepisné vedomosti o súvekom Uhorsku (Notitia Hungariae novae historico-geographica, 1735 – 42) od Mateja Bela, Geograficko-historický a tovarový lexikón Uhorska (Geographisch-historisches und Produkten Lexikon von Ungarn, 1786) od Jána Mateja Korabinského, slovník uhorských spisovateľov od Dávida Cvitingera Pokus o zhrnutie vedeckosti Uhorska (Specimen Hungariae literatae vivorum eruditione clarorum natione Hungarorum, Dalmatarum, Croatarum, Slavorum atque Transylvanorum, 1711) a syntetická práca Pavla Valaského Conspectus reipublicae litterariae in Hungaria (1785, rozšírené a doplnené vydanie 1808); v 19. stor. pribudol rad špeciálnych slovníkov, napr. Slovenští veršovci (1805) od Bohuslava Tablica a Slovník slavianskych umelcov (1843) od Jána Kollára. Hoci tvorcami a prispievateľmi veľkých všeobecných encyklopédií vydaných v maďarčine (Pallas nagy lexikona, 1893 – 97, 16 zv.) boli aj autori zo Slovenska, resp. autori pôsobiaci na Slovensku, vlastná národná všeobecná encyklopédia na Slov. chýbala. Používali sa maďarské, nemecké, francúzske a iné náučné slovníky, a najmä encyklopédie vychádzajúce v Čechách, ktoré zahŕňali poznatky aj o slovenskom národnom vývine i kultúre a prispievali do nich viacerí slovenskí autori, napr. Slovník naučný (F. L. Rieger, 11 zv., 1860 – 74), Ottův slovník naučný (27 + 1 zv., 1888 – 1909), Masarykův slovník naučný (1925 – 33, 7 zv.), Ottův slovník naučný nové doby (1930 – 43), Komenského slovník naučný (1937 – 38). Snahy o spracovanie národného náučného slovníka existovali na Slovensku už od začiatku 19. storočia, pre nepriaznivé spoločenské podmienky však neboli úspešné (Ján Plech, Ľudovít Rizner, Andrej Kmeť). Až v roku 1932 vyšiel 3-zv. Slovenský náučný slovník redigovaný Pavlom Bujnákom. R. 1953 sa vo vydavateľstve Osveta v Martine pod vedením A. Hirnera začala spracúvať univerzálna encyklopédia, jej projekt však bol z politických príčin zastavený a A. Hirner uväznený. Slovenskí vedeckí pracovníci sa zúčastnili na príprave Příručného slovníka naučného (1962 – 67) a Malej čs. encyklopédie (1984 – 87). R. 1959 vznikol Encyklopedický ústav SAV s cieľom pripravovať široko koncipované encyklopedické diela (napr. 6-zv. vlastivedná Encyklopédia Slovenska, 1977 – 82; od 1999 vychádza Encyclopaedia Beliana), postupne vyšlo niekoľko desiatok náučných slovníkov z rozličných oblastí prírodných, technických a spoločenských vied a umenia.