Podmienky na vznik encyklopedických diel na Slovensku, resp. v slovenskom jazyku, boli mimoriadne nepriaznivé, hoci už 1689 – 1702 vydal profesor Trnavskej univerzity Martin Sentiváni, považovaný za prvého slovenského encyklopedistu, ako súhrn súvekých poznatkov v oblasti prírodných vied dielo encyklopedického charakteru Vzácne rozmanitosti vybrané z rôznych vedných odborov (Curiosiora et selectiora vari a rum scientiarum miscellanea). V priebehu 18. a 19. stor. vznikli ďalšie rozsiahle sumarizujúce práce encyklopedického charakteru, z ktorých je potrebné spomenúť najmä Historické a zemepisné vedomosti o súvekom Uhorsku (Notitia Hungariae novae historico-geographica, 1735 – 42) od Mateja Bela, Geograficko-historický a tovarový lexikón Uhorska (Geographisch-historisches und Produkten Lexikon von Ungarn, 1786) od J. M. Korabinského a slovníky od D. Cvitingera a P. Valaského. Snahy Andreja Kmeťa a Muzeálnej slovenskej spoločnosti o spracovanie syntetického diela sa pre nepriaznivé spoločenské podmienky skončili neúspechom.
Čítať celý článok: Projekt Encyclopaedia Beliana
aj Belius, pseud. Bujdosó Magyarfi, Meliboeus, Mit Beter, Milovník Bedlivý, Manželúv Bedlivý Ctitel, Milovník Božích Prikázaní, Milovník Božího slova, prímeno Funtík, po smrti nazývaný Magnum decus Hungariae (Veľká ozdoba Uhorska), 22. 3. 1684 Očová, okr. Zvolen – 29. 8. 1749 Bratislava
— slov. polyhistor, pedagóg, kazateľ, historik a geograf. R. 1707 ukončil štúdium filozofie a teológie na univ. v Halle obhajobou dizertačnej práce Obraz zdravých slov (Forma sanorum verborum). Do 1714 bol rektorom ev. gymnázia v Ban. Bystrici. V jan. 1709 počas Rákociho povstania ho tam cisársky gen. Heister odsúdil ako buriča na smrť, neskôr ho však omilostil. R. 1714 – 19 rektor ev. gymnázia v Bratislave, 1719 sa stal tretím a 1744 prvým farárom nem. ev. cirkvi v Bratislave.
Čítať celý článok: Matej Bel
23. 4. 1882 Dolný Kubín – 13. 11. 1933 Praha
— slov. lit. historik a kritik, estetik, filológ hungarista. Od 1906 ev. kaplán v Budapešti, od 1909 farár v Krupine, 1919 – 22 redaktor Hontianskeho Slováka, od 1922 hl. knihovník Ver. a univ. knižnice v Prahe, od 1924 pôsobil na Karlovej univ., od 1931 na Filoz. fak. UK v Bratislave; 1929 mimoriadny, 1931 univ. prof. Do 1918 sa venoval prev. lit. kritike a významu estet. myslenia na Slov. najmä v súvislosti s dielom B. Tablica, K. Kuzmányho, Ľ. Štúra a P. O. Hviezdoslava (knižný výber Zo slov. estetiky, 1957). Súč. pracoval na monografiách Pavol Országh Hviezdoslav (1919) a Dr. Karol Kuzmány. Život a dielo (1927). Po 1918 sa sústredil na štúdium a prednášanie hungaristiky na Karlovej univ. v Prahe, na oblasť lit. vzťahov (Ján Arany v literatúre slov., 1925) a porovnávacej lingvistiky (Praefixa verbalia v jazykoch ugrofínskom a zvlášte v maď., 1928). Zostavovateľ prvej slov. všeob. encyklopédie, trojzv. Slov. náučného slovníka (1932).
Čítať celý článok: Pavel Bujnák
13. 12. 1911 Smolenice, okr. Trnava – 17. 11. 1987 Bratislava
— slov. sociológ, spoluzakladateľ modernej slov. sociológie a jej kľúčová osobnosť, lexikograf. Študoval filozofiu a sociológiu na Filoz. fak. UK v Bratislave (do 1940), potom sociológiu v Ríme (1941) a Paríži (1948 – 49). R. 1941 – 53 pôsobil v Matici slov. v Martine. R. 1941 – 44 redigoval Filoz. zborník Matice slov., od 1945 tajomník Matice slov. pre vedné odbory. R. 1946 založil Sociol. odbor Matice slov. a 1946 – 48 redigoval prvý sociol. časopis na Slov. Sociol. zborník; v Martine sa tak popri Bratislave (A. Štefánek a jeho sociograf. škola) sformovalo druhé centrum slov. sociológie. Súč. 1946 – 47 pôsobil ako mimoriadny prof. sociológie na Vysokej škole polit. a soc. v Prahe (do zrušenia vyučovania sociológie na vysokých školách).
Čítať celý článok v Encyclopaedii Beliane: Alexander Hirner