Podmienky na vznik encyklopedických diel na Slovensku, resp. v slovenskom jazyku, boli mimoriadne nepriaznivé, hoci už 1689 – 1702 vydal profesor Trnavskej univerzity Martin Sentiváni, považovaný za prvého slovenského encyklopedistu, ako súhrn súvekých poznatkov v oblasti prírodných vied dielo encyklopedického charakteru Vzácne rozmanitosti vybrané z rôznych vedných odborov (Curiosiora et selectiora vari a rum scientiarum miscellanea). V priebehu 18. a 19. stor. vznikli ďalšie rozsiahle sumarizujúce práce encyklopedického charakteru, z ktorých je potrebné spomenúť najmä Historické a zemepisné vedomosti o súvekom Uhorsku (Notitia Hungariae novae historico-geographica, 1735 – 42) od Mateja Bela, Geograficko-historický a tovarový lexikón Uhorska (Geographisch-historisches und Produkten Lexikon von Ungarn, 1786) od J. M. Korabinského a slovníky od D. Cvitingera a P. Valaského. Snahy Andreja Kmeťa a Muzeálnej slovenskej spoločnosti o spracovanie syntetického diela sa pre nepriaznivé spoločenské podmienky skončili neúspechom.
Prvá slovenská univerzálna encyklopédia, trojzväzkový Slovenský náučný slovník zredigovaný P. Bujnákom, vyšla až 1932 a spracovali ju slovenskí študenti v Prahe.
Podmienky na vznik univerzálnej slovenskej encyklopédie neboli vytvorené ani počas existencie Československa, hoci vzniklo viacero kvalitných vlastivedných encyklopédií (Vlastivedný slovník obcí na Slovensku I – III, Encyklopédia Slovenska I – VI, Malá encyklopédia Slovenska, Encyklopédia SNP, Encyklopédia dramatických umení Slovenska I – II, Slovenský biografický slovník I – VI, Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska I – II, ako aj Slovakia and the Slovaks, A Concise Encyclopedia – encyklopédia o Slovensku a Slovákoch v angličtine) a veľké množstvo tematických odborných encyklopédií. Vydanie všeobecnej (univerzálnej) encyklopédie pripravované v Matici slovenskej pod vedením A. Hirnera v 50. rokoch 20. storočia, Príručného encyklopedického slovníka, bolo z politických príčin zastavené, vytlačený prvý zväzok zošrotovaný a jeho tvorcovia uväznení. Pokus vydavateľstva Veda z roku 1967 skončil v archíve. V rokoch 1971 – 87 vychádzal vo Vydavateľstve Obzor encyklopedický časopis Pyramída, ktorý napriek úsiliu autorov zostal rovnako pokusom o univerzálnu encyklopédiu. Slovenská verejnosť tak bola odkázaná na cudzojazyčné encyklopédie.
Preto v roku 1994 začal Encyklopedický ústav SAV pracovať na najväčšom projekte, na veľkej slovenskej všeobecnej encyklopédii – Encyclopaedii Beliane (EB). Encyclopaedia Beliana ako typ veľkej univerzálnej encyklopédie obsiahne v 12 ilustrovaných zväzkoch a v ďalších zväzkoch dodatkov približne v 150 000 abecedne zoradených heslách podstatné informácie zo všetkých odborov ľudskej činnosti a poskytne komplexný obraz skutočnosti ako ucelený systém súčasných, vedecky zovšeobecnených základných poznatkov o prírodných javoch a javoch ľudskej materiálnej a duchovnej kultúry. Na jeden zväzok pripadne asi 200 AH (180 AH textu a 20 AH ilustrácií).
Na vysokej odbornej úrovni podá vzdelanému laikovi (približne na úrovni stredoškolského vzdelania) zrozumiteľný výklad najvšeobecnejších princípov, zákonov, pojmov, javov, reálií a súvislostí medzi nimi. Ako prvá národná všeobecná encyklopédia veľkého rozsahu zhrnie poznatky o prírode, kultúre, vede, športe a hospodárskom a politickom vývoji Slovenska od najstarších čias po súčasnosť, o živote národnostných menšín na Slovensku a Slovákov v zahraničí. Preto sa primeraný rozsah venuje slovenským reáliám (osobnosti, historické udalosti, geografia, politické, spoločenské a iné organizácie a inštitúcie, vzťah slovenského diania, resp. reálií k svetovým reáliám atď.).
Približne tretina všetkých hesiel je venovaná náukám o prírode, tretina duchovnej kultúre a tretina technike, pričom každý z týchto komplexov sa ďalej člení podľa vedných odborov, tzv. lexikálnych skupín. Hoci každý z vedných odborov tvorí hierarchicky usporiadaný komplex najdôležitejších, vzájomne prepojených informácií, množstvo javov nemožno spracúvať len z pohľadu jedného odboru. Cieľom univerzálnej EB je podávať globálny obraz sveta, syntetizujúci výklad javov a reálií z pohľadu viacerých vedných odborov, a zaznamenať medziodborové súvislosti tak, aby tvorila vyvážený celok z hľadiska proporčného zastúpenia informácií, ako aj ich vzájomnej prepojenosti.