Encyklopédia

Diela encyklopedického charakteru majú stáročnú tradíciu. Pôvodne v antickou Grécku pojem encyklopédia (gr. enkyklios paideia — výchova v kruhu) označoval všestrannú, univerzálnu, všetkým dostupnú výchovu, všeobecnú kultúru (Hippias z Elidy), od 17.—18. stor. znamená súhrn ľudského poznania. Hoci sa význam pojmu encyklopédia v priebehu dejín posúval, idea všestranného vzdelávania a od čias osvietenstva potreba zosumarizovať znalosti ľudstva a sprostredkovať ich čo najširším vrstvám platí dodnes. Ideál všestranného vzdelania vytvorili grécki sofisti, jeho rozsah sa však časom a u jednotlivých autorov menil. Zvyčajne sa doň zahŕňala gramatika, rétorika, hudba, aritmetika, geometria a astronómia (súčasť neskorších siedmich slobodných umení), niekedy aj lekárstvo, gymnastika, maliarstvo, právo, architektúra a dejepis.

Čítať celý článok: Encyklopédie vo svete

Nezastupiteľnosť i jedinečnosť vlastnej národnej univerzálnej encylopédie je už od čias osvietenstva v tom, že je pre každý národ meradlom jeho kultúrnej vyspelosti, odráža jeho úroveň a jeho chápanie sveta i seba, je prezentáciou národa vo vzťahu k svetu, významnou kultúrnou i spoločenskou potrebou. Vydávanie encyklopedických diel predpokladá na jednej strane dosiahnutie určitého stupňa vyspelosti spoločnosti, rozvoja jej vedy a kultúry (t. j. schopnosti takéto dielo spracovať), na druhej strane vnútornú potrebu členov tejto spoločnosti mať takéto dielo, vedieť, na čo je určené a následne ho používať. Pre nepriaznivé spoločenské podmienky, v ktorých sa formovali slovenská vzdelanosť, veda, kultúra a umenie, napriek úsiliu slovenských osvietencov, ako aj vzdelancov 19. stor. encyklopedická tvorba v modernom zmysle na Slov. až do pol. 20. stor. nejestvovala, hoci jej korene siahajú k veľkým hist.–geogr. dielam 18. stor.

Za prvé dielo encyklopedického charakteru na Slovensku i v Uhorsku sa pokladá práca profesora Trnavskej univ. Martina Sentivániho Vzácne rozmanitosti vybrané z rôznych vedných odborov (Curiosiora et selectiora variarum scientiarum miscellanea, 3 zv., 1689—1702). V 18. stor. vznikli viaceré významné syntetizujúce encyklopedické diela: Historické a zemepisné vedomosti o súvekom Uhorsku (Notitia Hungariae novae historico–geographica, 1735—42) od Mateja Bela, Geograficko–historický a tovarový lexikón Uhorska (Geographisch–historisches und Produkten Lexikon von Ungarn, 1786) od Jána Mateja Korabinského, slovník uhorských spisovateľov od Dávida Cvitingera Pokus o zhrnutie vedeckosti Uhorska (Specimen Hungariae literatae vivorum eruditione clarorum natione Hungarorum, Dalmatarum, Croatarum, Slavorum atque Transylvanorum, 1711) a syntetická práca Pavla Valaského Conspectus reipublicae litterariae in Hungaria (1785, rozšírené a doplnené vydanie 1808); v 19. stor. pribudol rad špeciálnych slovníkov, napr. Slovenští veršovci (1805) od Bohuslava Tablica a Slovník slavianskych umelcov (1843) od Jána Kollára. Hoci tvorcami a prispievateľmi veľkých všeobecných encyklopédií vydaných v maďarčine (Pallas nagy lexikona, 1893—97, 16 zv.) boli aj autori zo Slovenska, resp. autori pôsobiaci na Slovensku, vlastná národná všeobecná encyklopédia na Slov. chýbala. Používali sa maďarské, nemecké, francúzske a iné náučné slovníky, a najmä encyklopédie vychádzajúce v Čechách, ktoré zahŕňali poznatky aj o slovenskom národnom vývine i kultúre a prispievali do nich viacerí slovenskí autori, napr. Slovník naučný (F. L. Rieger, 11 zv., 1860—74), Ottův slovník naučný (27 + 1 zv., 1888—1909), Masarykův slovník naučný (1925—33, 7 zv.), Ottův slovník naučný nové doby (1930—43), Komenského slovník naučný (1937—38). Snahy o spracovanie národného náučného slovníka existovali na Slovensku už od začiatku 19. storočia, pre nepriaznivé spoločenské podmienky však neboli úspešné (Ján Plech, Ľudovít Rizner, Andrej Kmeť). Až v roku 1932 vyšiel 3–zv. Slovenský náučný slovník redigovaný Pavlom Bujnákom. R. 1953 sa vo vydavateľstve Osveta v Martine pod vedením A. Hirnera začala spracúvať univerzálna encyklopédia, jej projekt však bol z politických príčin zastavený a A. Hirner uväznený. Slovenskí vedeckí pracovníci sa zúčastnili na príprave Příručného slovníka naučného (1962—67) a Malej čs. encyklopédie (1984—87). R. 1959 vznikol Encyklopedický ústav SAV s cieľom pripravovať široko koncipované encyklopedické diela (napr. 6–zv. vlastivedná Encyklopédia Slovenska, 1977—82; od 1999 vychádza Encyclopaedia Beliana), postupne vyšlo niekoľko desiatok náučných slovníkov z rozličných oblastí prírodných, technických a spoločenských vied a umenia.

Encyklopédia, lexikón al. náučný slovník je dielo odbornej literatúry zhŕňajúce v abecednom usporiadaní základné poznatky jedného alebo všetkých vedných odborov s cieľom poskytnúť čo najširšiemu okruhu používateľov čo najzrozumiteľnejší výklad princípov, zákonov, pojmov, javov, reálií a súvislostí medzi nimi. Podľa toho, či spracúvajú poznatky jedného alebo všetkých vedných odborov, sa rozlišujú odborové (špecializované, monotematické) a všeobecné (univerzálne) encyklopédie. Osobitným druhom sú vlastivedné encyklopédie, kde je pri výbere spracúvaných reálií určujúcim kritériom teritoriálno–etnický princíp.

Čítať celý článok: Čo je encyklopédia