Projekt Encyclopaedia Beliana

Podmienky na vznik encyklopedických diel na Slovensku, resp. v slovenskom jazyku, boli mimoriadne nepriaznivé, hoci už 1689—1702 vydal profesor Trnavskej univerzity Martin Sentiváni, považovaný za prvého slovenského encyklopedistu, ako súhrn súvekých poznatkov v oblasti prírodných vied dielo encyklopedického charakteru Vzácne rozmanitosti vybrané z rôznych vedných odborov (Curiosiora et selectiora vari a rum scientiarum miscellanea). V priebehu 18. a 19. stor. vznikli ďalšie rozsiahle sumarizujúce práce encyklopedického charakteru, z ktorých je potrebné spomenúť najmä Historické a zemepisné vedomosti o súvekom Uhorsku (Notitia Hungariae novae historico-geographica, 1735—42) od Mateja Bela, Geograficko-historický a tovarový lexikón Uhorska (Geographisch-historisches und Produkten Lexikon von Ungarn, 1786) od J. M. Korabinského a slovníky od D. Cvitingera a P. Valaského. Snahy Andreja Kmeťa a Muzeálnej slovenskej spoločnosti o spracovanie syntetického diela sa pre nepriaznivé spoločenské podmienky skončili neúspechom.

Prvá slovenská univerzálna encyklopédia, trojzväzkový Slovenský náučný slovník zredigovaný P. Bujnákom, vyšla až 1932 a spracovali ju slovenskí študenti v Prahe.

Podmienky na vznik univerzálnej slovenskej encyklopédie neboli vytvorené ani počas existencie Česko–Slovenska, hoci vzniklo viacero kvalitných vlastivedných encyklopédií (Vlastivedný slovník obcí na Slovensku I—III, Encyklopédia Slovenska I—VI, Malá encyklopédia Slovenska, Encyklopédia SNP, Encyklopédia dramatických umení Slovenska I—II, Slovenský biografický slovník I—VI, Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska I—II, ako aj Slovakia and the Slovaks, A Concise Encyclopedia — encyklopédia o Slovensku a Slovákoch v angličtine) a veľké množstvo tematických odborných encyklopédií. Vydanie všeobecnej (univerzálnej) encyklopédie pripravované v Matici slovenskej pod vedením A. Hirnera v 50. rokoch 20. storočia, Príručného encyklopedického slovníka, bolo z politických príčin zastavené, vytlačený prvý zväzok zošrotovaný a jeho tvorcovia uväznení. Pokus vydavateľstva Veda z roku 1967 skončil v archíve. V rokoch 1971—87 vychádzal vo Vydavateľstve Obzor encyklopedický časopis Pyramída, ktorý napriek úsiliu autorov zostal rovnako pokusom o univerzálnu encyklopédiu. Slovenská verejnosť tak bola odkázaná na cudzojazyčné encyklopédie.

Preto v roku 1994 začal Encyklopedický ústav SAV pracovať na najväčšom projekte, na veľkej slovenskej všeobecnej encyklopédii — Encyclopaedii  Beliane (EB). Encyclopaedia Beliana ako typ veľkej univerzálnej encyklopédie obsiahne v 12 ilustrovaných zväzkoch a v ďalších zväzkoch dodatkov približne v 150 000 abecedne zoradených heslách podstatné informácie zo všetkých odborov ľudskej činnosti a poskytne komplexný obraz skutočnosti ako ucelený systém súčasných, vedecky zovšeobecnených základných poznatkov o prírodných javoch a javoch ľudskej materiálnej a duchovnej kultúry. Na jeden zväzok pripadne asi 200 AH (180 AH textu a 20 AH ilustrácií).

Na vysokej odbornej úrovni podá vzdelanému laikovi (približne na úrovni stredoškolského vzdelania) zrozumiteľný výklad najvšeobecnejších princípov, zákonov, pojmov, javov, reálií a súvislostí medzi nimi. Ako prvá národná všeobecná encyklopédia veľkého rozsahu zhrnie poznatky o prírode, kultúre, vede, športe a hospodárskom a politickom vývoji Slovenska od najstarších čias po súčasnosť, o živote národnostných menšín na Slovensku a Slovákov v zahraničí. Preto sa primeraný rozsah venuje slovenským reáliám (osobnosti, historické udalosti, geografia, politické, spoločenské a iné organizácie a inštitúcie, vzťah slovenského diania, resp. reálií k svetovým reáliám atď.).

Približne tretina všetkých hesiel je venovaná náukám o prírode, tretina duchovnej kultúre a tretina technike, pričom každý z týchto komplexov sa ďalej člení podľa vedných odborov, tzv. lexikálnych skupín. Hoci každý z vedných odborov tvorí hierarchicky usporiadaný komplex najdôležitejších, vzájomne prepojených informácií, množstvo javov nemožno spracúvať len z pohľadu jedného odboru. Cieľom univerzálnej EB je podávať globálny obraz sveta, syntetizujúci výklad javov a reálií z pohľadu viacerých vedných odborov, a aznamenať medziodborové súvislosti tak, aby tvorila vyvážený celok z hľadiska proporčného zastúpenia informácií, ako aj ich vzájomnej prepojenosti.